Poslední svedkovia sólo pre detský hlas Svetlana Alexijevič ; preklad: Silvia Šalatová ; fotografia autorky: Margarita Kabakova

Comment by Lea Vasková

O Svetlane Alexijevič ste už pravdepodobne počuli. Ja som sa s touto autorkou stretla prvýkrát, keď spolužiačka ospevovala jej knihu Vojna nemá ženskú tvár. Následne som od nej čítala Černobyľskú modlitbu, ktorá na mňa urobila veľký dojem. Knihu Poslední svedkovia som si z knižnice požičala aj keď som vôbec netušila o čom pojednáva, dokonca, som si pred čítaním ani nepozrela anotáciu. A moja viera v jej talent veru nesklamala. . Kniha je hrozivá, krutá a vťahuje vás do reality, ktorá je horšia, než tie najhoršie nočné mory. Čo môže byť horšie, než zločiny páchané na ľuďoch počas vojny? Výpovede detí, ktoré to zažili... Jednotlivé príbehy, ktoré sa podarilo autorke pozbierať, sú výpoveďami poslednej generácie, ktorá zažila hrôzy vojny na vlastnej koži. Kniha ukazuje smrť v jednoduchej a krutej podstate, v akej ju vnímali tí najmladší. . Najviac ma však prekvapila tá najlepšia stránka ľudí, ktorá sa počas týchto neľahkých čias prejavila. Ľudskosť, láska a ochota pomôcť neznámemu človeku nesie nádherné posolstvo, len ťažko sa predierajúce pomedzi hrôzy, ktorými sú zaplnené strany v knihe. . Pravdou je, že nikdy v živote som neplakala viac, než pri čítaní Posledných svedkov. Hoci to neboli slzy radosti, mali by byť. Mali by sme sa tešiť, že nežijeme v dobe, kedy by naše deti museli prežiť hrôzy, o ktorých kniha vypovedá. Avšak práve napriek tomu, ako dobre sa teraz máme, by sme mali čítať tieto výpovede. Aby sme si pripomínali, aký krehký je mier, a to, že aj z nás sa raz môžu stať poslední svedkovia...